Vladimír Machala

Som rodený Trnavčan. Pozitívny vzťah  k hudbe som mal už od detstva, možno aj zásluhou rodičov, lebo u nás vždy niečo hralo -rádio, gramofón, alebo magnetofón a tak som zatúžil naučiť sa hrať na gitare.

V mojich dvanástich rokoch som hral na gitare a neskôr ako študent sme so spolužiakmi založili študentskú kapelu s účinkovaním na rôznych školských akciách.
Ako osvetľovač som pracoval v trnavskom divadle, čo mi umožnilo mať kontakt nielen s hudbou, ale s umeleckou scénou vôbec. Najväčším umeleckým a hudobným  prínosom bolo pre mňa zoznámenie sa s Jarom Filipom. Spolu s režisérom Jurajom Nvotom starším dali divadelným predstaveniam nový obraz, čo mi ukázalo, aký silný vplyv na človeka má dobrá hudba. Motivovalo ma to ďalej sa hudobne vzdelávať a pracovať na sebe.
Založil som si  skupinu so zameraním na vlastnú tvorbu, čo nám vydržalo asi rok a potom som začal účinkovať v  rôznych  komerčných hudobných skupinách a po revolúcii som účinkoval aj v zahraničí. Nakoľko mi stále chýbalo koncertné hranie, rozhodol som sa založiť si vlastnú skupinu so zameraním sa na blues-rockový smer, ktorý sa mi vždy páčil. Tak vznikla skupina” The Blues Mother in Law”, ktorá účinkuje s viacerými obmenami dodnes.
Tieto hudobné skúsenosti mi dali do života veľa a rád sa s nimi podelím so svojimi žiakmi. Ako pedagóg som pôsobil najprv súkromne, neskôr na SZUŠ v Bratislave. Tu som mal žiakov od prvého ročníka až po deviatakov, ktorí mali veľkú chuť sa naučiť hrať. Menšie deti – detské pesničky, veľkí – rock a hip-hop. Stretol som sa s veľkým záujmom detí o hudbu a to ma vždy veľmi teší.
Mojou metódou je najskôr vzbudiť motiváciu a chuť do hrania na gitare základnými akordami podľa ich obľúbených piesní a potom postupne prechádzať do nôt.  Treba pochopiť, že bez vlastného pričinenia výsledky nedosiahnu.
Je na svete viacero systémov a metód vyučovania. Myslím si, že každý žiak potrebuje individuálny prístup. Najdôležitejšie je, aby spolupráca učiteľa a žiaka viedla vždy cestou záujmu a chuti o hranie a ďalšie vzdelávanie.